Dnešné a ešte nenarodené deti sa musia pripraviť na to, že ich svet bude omnoho extrémnejší ako svet ich starých rodičov. Extrémne horúčavy, suchá, požiare či záplavy budú zažívať oveľa častejšie.
Pri súčasných klimatických opatreniach svet smeruje k otepleniu o 2,7 stupňa do konca 21. storočia v porovnaní s teplotami spred priemyselnej revolúcie.
Pri takomto oteplení bude počas svojho života až sto miliónov detí narodených v roku 2020 čeliť nevídaným horúčavám. To predstavuje 83 percent dnešných päťročných detí, keďže v roku 2020 sa ich na svete narodilo zhruba 120 miliónov.
Dobrou správou je, že veľkú časť z nich sa dá pred týmito extrémami ochrániť. Svet by sa však musel spojiť, sprísniť svoje klimatické ciele a udržať oteplenie do konca storočia na 1,5 stupňa.
Autori novej štúdie v časopise Nature apelujú na to, aby sa lídri sveta spojili a zachránili svet pre súčasné a budúce generácie detí.
Nevídaný život
Vedci vo svojom výskume pracujú s označením nevídaný či bezprecedentný život - to je taký, v ktorom niekto zažije klimatický extrém, ktorý by bol bez klimatickej zmeny extrémne zriedkavý, s pravdepodobnosťou len 1 ku 10-tisíc.
Okrem extrémnych horúčav sa dnešné deti musia pripraviť na to, že budú častejšie ako ich rodičia a starí rodičia zažívať aj neúrodu, záplavy, tropické cyklóny, suchá a požiare.
Nový výskum však ukazuje, že pri scenári s oteplením "len" o 1,5 stupňa by svet mohol pred nevídanými horúčavami ochrániť 38 miliónov dnešných päťročných detí. A osem miliónov pred neúrodou či päť miliónov pred riečnymi záplavami.
Ak by sme túto analýzu rozšírili na všetky deti, ktoré dnes majú medzi piatimi až osemnástimi rokmi, ochrániť by sa podarilo až 645 miliónov detí v porovnaní s 1,5 miliardy, ktoré by zažili extrémy počasia pri ešte vyššom oteplení o 3,5 stupňa Celzia.
Tieto takmer nepredstaviteľne veľké čísla iba zdôrazňujú potrebu rýchleho a úplného odklonu od fosílnych palív, ktorých spaľovanie prispieva k vzniku skleníkových plynov.
Deti do popredia
Zdravý dospelý človek je azda najlepšie vybavený na zvládanie rôznych klimatických extrémov. Medzi najviac zraniteľné skupiny patria zdravotne znevýhodnení, seniori a deti.
Pre detské telá sú napríklad veľmi náročné extrémne teplá. V najhorších prípadoch môžu viesť k prehriatiu a môžu byť aj smrteľné.
Čím je dieťa menšie, tým ho horúčavy ohrozujú viac. Môže za to termoregulácia, ktorá sa v prvých rokoch života stále iba vyvíja.
Najviac budú pritom trpieť deti z vylúčených komunít a chudobných častí sveta.
Už dnes klimatické extrémy ovplyvňujú ich život. Sú pre ne nútené opustiť svoj domov, prichádzajú o potravu či nemôžu chodiť do škôl.
Napríklad 16-ročná Haruka z Vanuatu za posledný rok zažila už tri silné cyklóny. Každý rok zničia jej domov a s rodičmi sa už ani nesnažia opravovať zničený strop, vysvetľuje v tlačovej správe organizácie Save the Children.
„V posledných rokoch som videla neustálu deštrukciu a neustálu obnovu. Tento zdanlivo nekonečný cyklus sa stal našou realitou a väčšina ľudí si ani neuvedomuje, že to nie je len príroda, ktorá si robí svoje, ale že sme to my, kto nesie hlavnú ťarchu krízy, ktorú sme nespôsobili,“ hovorí Haruka.
„Tento nový výskum ukazuje, že ešte stále existuje nádej, ale iba ak budeme konať bezodkladne a ambiciózne, aby sme rýchlo obmedzili otepľovanie na 1,5 °C a skutočne postavili deti do popredia našej reakcie na zmenu klímy na všetkých úrovniach,“ vysvetľuje v tlačovej správe organizácie Save the Childre jej riaditeľka Inger Ashingová.
Okrem obmedzenia využívania, dotovania a financovania fosílnych palív organizácia odporúča lídrom, aby nastavili nové finančné schémy na boj proti zmene klímy, pri ktorom sa bude dávať dôraz na deti a to najmä tie najviac ohrozené. Zároveň by mali lídri dať deti, ich práva a jedinečné potreby do ústredia klimatických plánov a dohôd.
Ohrozujeme budúcnosť detí
Výsledky štúdie o ohrozených detí vypočítali na základe populačných prognóz, údajov o očakávanej dĺžke života a klimatického modelovania. Takto vypočítali pravdepodobnosť klimatických extrémov pre rôzne generácie.
Deti narodené v roku 2020 zažijú počas života až sedemkrát viac klimatických extrémov ako ľudia narodení v roku 1960.
Napríklad zhruba šestnásť percent ľudí narodených v roku 1960 čelilo riziku, že počas života zažije extrémne horúčavy. Pre deti narodené v roku 2020 je toto riziko u 52 percent z nich a to v najoptimistickejšom scenári s oteplením o 1,5 stupňa.
Toto naznačuje, že klimatická zmena ovplyvní nielen zdravie detí súčasnej a budúcich generácií, ale aj socioekonomické a demografické zloženie populácie.
Klimatická zmena totiž nepriamo vplýva aj na zárobky, odhadovanú dĺžku života úmrtnosť. Takto môže výrazne zmeniť zloženie populácie a to najmä v najviac ohrozených krajinách, pripomínajú v komentári pre Nature Rosanna Gualdiová a Raya Muttaraková.
Ignorovaním výsledkov tejto štúdie „ohrozujeme budúcnosť našich detí“, dodávajú.
DOI: 10.1038/s41586-025-08907-1
